Medzinárodné priateľstvá vďaka letnej škole // International friendships, thanks to summer camp

Priateľstvá v Číne sa dali nadviazať naozaj veľmi ľahko, a to najmä v prípade, že druhý človek ovládal vašu reč. Samozrejme, nájsť niekoho v Tianjine, kto vedel dobre po anglicky nebolo až také ľahké, no zo zahraničných študentov a návštevníkov to bol takmer každý.

Friendships in China was really easy to start, especially when the other person has understood your speech. Of course, finding someone in Tianjin, who knew English well was not that easy, but from foreign students and visitors it was almost everyone.

Nakoľko sme 2 týždne počas summer school bývali na internáte, nebolo vôbec ťažké nájsť nejakého zahraničného študenta. Väčšina z nich sa na nás na chodbe či vo výťahu usmiala, poprípade zdvorilostne kývli hlavou na pozdrav.

As long as we spent two weeks in the summer school we lived in university dormitory, it was not difficult to find a foreign student. Most of them smiled at us in the corridor or in the elevator or courteously, nodded at greetings.

Dokonca im nebolo cudzie ani pomôcť v núdzi, čo som ja takmer okamžite využila. Žiaľbohu na recepcií nevedeli po anglicky, a keďže mi zvonil požiarny alarm, jedna Maročanka sa rozhodla, že mi pomôže. Len tak, z ničoho nič. A hoc si ma celé tretie poschodie pamätalo ako „tá ktorej zvonil požiarny hlásič“ – keďže bolo celé tretie poschodie zalarmované a okamžite vybehli z izieb, napriek tomu boli ku mne stále veľmi milí a vľúdny.

They were not even a stranger to help in the emergency, which I almost immediately took advantage of. Unfortunately, people at the reception did not know English, and as a fire alarm sounded on my room, one Morrocian decided to help me. Just so, nothing out of nothing. On the third floor people remembered me as "the one whom fire detector was ringing" - because the whole third floor was alarmed and immediately ran out of the rooms, they were still very kind and lovely to me.

Čo sa týka nadväzovania priateľstiev, stačilo povedať obyčajné „Hello“, a konverzácia sa už sama začala. Ja som takto nadviazala komunikáciu s troma Maročanmi, ktorý bývali o 2 izby ďalej odo mňa – na tej istej chodbe, a vždy keď ma zbadali, tak sa usmiali. Oni sa takmer okamžite so mnou dali do reči, a už ma začali hostiť ich typickým marockým jedlom a koláčikmi, ktoré si pripravovali buď sami alebo mali ešte od maminy z Maroka.

As far as the friendship is concerned, it was enough to say the usual "Hello", and the conversation has begun. I have been communicating with the three Morrocians who was situated next to my room - on the same corridor, and they always smiled when they looked at me. They almost spoke with me immediately, and they started to host their typical Morrocian food and cakes prepared either by themselves or by their mother from Morocco.

Čo sa týka mňa a mojich kamarátov, nadviazali sme priateľský kontakt ešte s dvoma chalanmi z Jemenu, pričom jeden tam bol ako dozor prvé dva dni a druhý bol tiež žiak Tianjinskej Univerzity, ktorého sme stretli na internáte. Nakoľko sme s jedným Jemenčanov chodili neustále von, veľmi rýchlo nás zoznámil so svojimi ďalšími kamarátmi, a tak s malej skupiny bolo naraz také veľké zoskupenie, že sme mali problém sadnúť si k jednému stolu.

As for me and my friends, we have established friendly contact with two Yemen guys, one of whom was a supervisor for the first two days, and the other one was also a student of Tianjin University whom we met at boarding school. As we went out with one Yemen boy, we were very familiar with his other friends, so from small group of friends we made a large group - as much that we had trouble sitting down behind one table.

Čo sa týka Maročanov, tam to išlo podobne. Bolo ich tam hneď niekoľko, a keď nejaký Maročan videl, že som nadviazala priateľstvo s inými Maročanmi, tak neváhal a zapojil sa do diskusie, alebo ma oslovil len tak po ceste, keď ma stretol.

For the Marocans, the friendship was similar. There were several of them there, and when a Marrocian saw that I had established friendship with other Morrocians, he did not hesitate to engage in the discussion, or he contacted me when he met me.

Nesmiem zabudnúť ani na Bulharku Sisi, ktorú moji spolužiaci ponúkli všetkým, čo sme mali – keď sme boli pred internátom, a tak sa priateľstvo veľmi rýchlo nadviazalo.

I do not even have to forget the Bulgarian Sisi, which my classmates offered her all things what we had - when we were in front of the dormitory, so new friendship came very fast.

Čo sa týka mňa, dá sa povedať že pravidelný kontakt udržujem iba s jedným Maročanom s ktorým som si perfektne rozumela, občas mi napíše Sisi, veľmi výnimočne sa porozprávam s chalanmi z Jemenu či ďalším Maročanom, a čo sa týka ostatných Maročanov, niektorý si ma pridali na Facebook, ale nepíšem si s nimi, a niektorí si ma ani na facebook nepridali. Napriek tomu sa však dá povedať, že ak človek chce – teda obe strany, priateľstvo sa dá nie len nadviazať, ale aj udržať.


Regarding me, I can say that I only maintain regular contact with one Morrocian who have perfectly understood me, sometimes Sisi will write to me, and I don´t talk very often with boys from Yemen or other Morrocians. About the other Morrocians, some of them added me to Facebook, but I do not write with them, and some of them did not even add me to facebook. Nevertheless, it can be said that if one wants - both sites, friendship can not only be established but also maintained.